Raňajky mali odjakživa dôležité miesto a ich význam určovalo hlavne spoločenské postavenie. Kým pre stredovekých roľníkov boli hlavným jedlom, pre kráľov iba začiatkom hostiny. Štatistiky uvádzajú, že raňajky vynecháva veľká časť našej populácie, akosi na nich zabúdame a to je obrovský problém.
Raňajky by mali tvoriť 20 – 25 % z celkového denného energetického príjmu a toto číslo nie je žiadny výmysel. Ráno je totiž tou časťou dňa, keď potrebujeme dobehnúť hladujúcu fázu počas spánku. Telo je po dlhej noci bez konzumácie jedla pripravené na príjem energie, ktorú potrebujeme na pokrytie energetických nárokov počas dňa. Mali by naštartovať metabolizmus a telu dodať minimálne pätinu dennej energie. Ich význam spočíva aj v nutričnej hodnote a preto sú rovnako dôležité pre deti i dospelých. Ich vynechanie sa v prvom rade prejavy stratou koncentrácie a zhoršením krátkodobej pamäte. Dokázalo sa tiež, že ich dlhodobé vynechávanie zvyšuje hladinu cholesterolu v krvi, rastie riziko srdcovo-cievnych ochorení a vzniku cukrovky.
V dnešnej dobe deti nevýdatne desiatujú, často sa naobedujú až po návrate zo školy, čo je približne po štrnástej hodine a večer sa dojedajú, takže ich metabolizmus je úplne prevrátený. To sa ale odzrkadlí na mnohých zdravotných komplikáciách. V zmysle orgánových komplikácií nervóznych tráviacich problémov, v zmysle zvracania, bolesti žalúdka, hnačiek, zápchy a podobne. Práve preto je dôležité nájsť si na tie raňajky čas, venovať im určitú pravidelnosť a nezanedbať ich. Ďalším dôsledkom dlhodobého vynechávania raňajok býva absencia pocitu hladu ráno. Niektorým sa pri pomyslení na nutnosť jedenia až zdvíha žalúdok. Preč s typom výhovoriek : nemám čas, ráno mi nechutí alebo nikto mi raňajky nepripravil.
Odborníci odporúčajú pred raňajkami nalačno vypiť pol litra vlažnej vody a potom si dať napríklad celozrnné cereálie či pečivo, nízkotučný jogurt alebo ovocie či zeleninu.